Európa prekonala v kolotoči histórie mnoho politických zmien a systémov. Niektoré z nich boli úspešnejšie než iné, ale všetky mali spoločné jedno: dokiaľ bola väčšina obyvateľstva zainteresovaná na ich užívaní, boli stabilné a dokázali sa často vyrovnať aj s veľkými spoločenskými, politickými, ekonomickými a vojenskými tlakmi. Ak však došlo ku nerovnováhe vo vnútri systému, bolo vždy len vecou času, než bol tento systém nahradený iným. Domnievam sa, že moderná Európa je opäť raz na prahu (pokiaľ už nie krok za ním) prekročenia od rovnovážneho stavu ku stavu nevyváženosti a následného kolapsu, alebo v lepšom prípade na ceste ku významnej zmene.

Dušan Čaplovič minulý týždeň povedal, že chce zmierniť postihy pre konzumentov a zároveň sprísniť tresty pre dílerov či výrobcov ľahkých drog. Vytiahol tak tému, ktorá bola zopár rokov nemá. Vo verejnosti zatiaľ prevažuje názor, že drogy sú zlé a je dobré, keď akékoľvek aktivity s nimi spojené spadajú pod kriminálnu činnosť. Konzervatívni ľudia v tom majú jasno – odmietajú drogy legalizovať. Denník SME, konkrétne Lukáš Fila, sa vo svojom komentári postavil radikálne za dekriminalizáciu.

Sme často svedkami toho, ako býva Európska únia prezentovaná ako priame vyjadrenie celého európstva ako takého. Rôzne druhy správania bývajú častované frázami ako je to alebo nie je to európske, keď ide o vyjadrenie súladu s Európskou úniou.

Je mi veľmi ľúto, keď si uvedomujem, že v krajinách Európskej únie, ale najmä na Slovensku je nevyužitý potenciál v podobe negatívnych nálad voči Európskej únii.

Nikdy by mi nenapadlo, že Lisabonská zmluva prejde tak hladko. Vedel som, že Klausove obštrukcie nie sú také pevné, ako sa mnohí sebaklamne nádejali. Po vyriešení problému s Benešovými dekrétmi, Lisabonskej zmluve už nič nestojí v ceste a ľudia v Európskej únii tak vojdú do ďalšej etapy. Ako bude táto etapa vyzerať?

Od svojich šiestich rokov som sa venoval rôznym športom, aj preto vždy veľmi rád využijem každú príležitosť pozrieť si dobrý hokejový zápas. V posledné roky si už ale akosi zvykám na to, že keď sa chcem pri tomto športe príjemne uvoľniť, nesmiem sledovať slovenskú reprezentáciu, nakoľko to s naším hokejom ide dolu vodou.

USA sa zvíja vo finančnej a hospodárskej kríze. Hospodárskej kríze sa nevyhla ani väčšina Európy, Slovensko nevynímajúc. Vlády jednotlivých štátov chrlia „balíčky krízových opatrení“. Vláda Slovenskej republiky nie je výnimkou. Pozrime sa na ich stručný rozbor.

Vznik slovenských komunít vo svete predstavuje v kontexte histórie slovenského národa osobitý fenomén, ktorého atribúty sú skúmané, popisované niekedy systematicky, často sporadicky, inštitucionálne a aj zanietenými odborníkmi, či laikmi. Slováci žijúci vo svete, v niektorých komunitách stáročia, v iných desaťročia, prejavujú svoju identitu v rôznych formách spoločenského života, bytostne však v kultúre.

Mnoho je toho, čo by som chcel a mal povedať, nevmestí sa to do 10 – 15 minút. Preto by som tu spomenul len niektoré zo svojich skúseností. Hneď na začiatku musím konštatovať: ak chce Slovensko dbať o nás, pomôcť Slovákom žijúcim v Maďarsku, má na to pomerne dobré predpoklady. Ide totiž o dve susedné krajiny (Slovensko a Maďarsko), ktoré po roku 1920 boli vytvorené tak, že obe zdedili početnú menšinu toho druhého. Z toho vyplýva, že východiskový bod je bezmála rovnaký. Ideálne by bolo bývalo, keby sa tieto dve strany v otázke svojich menšín boli dohodli, a rovnako by boli zaobchádzali s menšinou toho druhého. Vieme dobre, že sa tak nestalo. Prečo?

Európska únia mi pripadá stále viac a viac ako nástroj na likvidáciu európskych národov. Nielenže pretláča nadpráva homosexuálov do svojich členských štátov (homosexuáli nie sú schopní rozmnožovať sa), financie prerozdeľované od daňových poplatníkov členských štátov putujú a často dosť nezmyselne na neeurópske živly.

V posledných týždňoch zasiahla Slovensko masová reklama propagujúca slogan „Nie je nám to po chuti“. Zapojili sa do nej mnohé verejne známe a neraz aj populárne osoby. Cieľom kampane je spropagovať myšlienku, no v prvom rade biznis s názvom „Fair Trade“. Podstata tejto mašinérie spočíva v morálnom uprednostňovaní istých komodít s vyššou cenou za účelom zlepšenia kvality života ľudí tretieho sveta. Táto obchodná mašinéria, ktorá úspešne funguje v západnej Európe, si dláždi cestu do stredoeurópskych krajín. Pozrime sa spolu bližšie, aká stratégia sa za Fair Tradom skrýva.

Vznik Straight Edge

Prvá zmienka o Straight Edge (Ostrá Hrana) sa datuje rokom 1981, kedy HardCorovo/Punková skupina Minor Threat naspievala skladbu z názvom Straight Edge, ktorej text bol o tom ako nefajčia, nepijú a neberú drogy. Táto pieseň nebola robená skupinou Minor Threat ako začiatok nejakého životného štýlu/subkultúry, ale pre ľudí položila určité základy.

Národné monitorovacie centrum pre drogy v marci 2007 uskutočnilo prieskum na vzorke 10 688 študentov stredných škôl a deviatakov. V porovnaní s prieskumami z minulých rokov nastali nejaké zmeny, prevažne však možno skonštatovať, že silne vzrástol počet drogovo závislých a tiež sa zvýšila konzumácia rôznych drog, najmä alkoholu. Drogami sa v tomto článku myslia cigarety, alkohol a tvrdé a/alebo ilegálne drogy.

Predstavte si, čo by sa stalo, ak by mali v dohľadnom čase zaniknúť pudlíky. Kynologické organizácie po celom svete by bili na poplach. Milovníci zvierat by organizovali demonštrácie a protesty. Vznikali by programy na záchranu pudlov, nadácie presadzujúce ich rozmnožovanie a zbierky na zachovanie pudlov. Radikálne skupiny by sľubovali tvrdú odvetu v prípade zániku pudlov. „Zachráňme najmúdrejšie plemeno psov!“ zneli by titulky novín (pudle sú vraj najučenlivejšie). Tak či onak, fenomén by pripútal celosvetovú pozornosť. Organizovali by sa zbierky, charitatívne akcie, nadácie...

Feminizmus je podľa encyklopédie Wikipedia definovaný ako „označenie pre rôzne hnutia a politické smery zamerané na postavenie žien v politickej, ekonomickej, sociálnej i súkromnej sfére“. Pôvod feminizmu možno nájsť v osvietenstve, ale až koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa formuje ako organizované hnutie. Po dosiahnutí zrovnoprávnenia s mužmi bolo feministické hnutie, čo sa do počtu prívržencov týka, značne oslabené a prešlo na menej výrazné témy. (http://sk.wikipedia.org/wiki/Feminizmus_%28hnutie%29). Na prvý pohľad nevinná definícia.

Hlavné mesto Slovenska po vstupe do Európskej únie sa stalo ešte viac príťažlivé pre zahraničných veľkopodnikateľov. Bratislava sa dlhé roky trápi s problémom nedostatku zelene a tiež s problémom parkovania. Bratislave 12 rokov chýbal architekt, ktorý by riadil koordináciu nových stavieb. V súčasnosti obyvatelia Bratislavy sú zarmútenými svedkami stále nových a nových stavieb, ktoré zaberajú posledné zvyšky zelene a životného priestoru, neraz zatieňujú pohľad na krásy hlavného mesta a zároveň pre obyvateľov Bratislavy nemajú žiadny prínos. Zdvihnuté hlasy Bratislavčanov v podobe petícií, protestov, sťažností, rokovaní a demonštrácií sa stretávajú s arogantným ignorovaním zo strany miestnych zastupiteľstiev.

Podľa posledného sčítania ľudu (2001) žije v Slovenskej republike spolu 5 379 455 obyvateľov, z toho 4 614 854 (85,78%) slovenskej národnosti. Ako je tomu však v zahraničí? Pri zisťovaní tohto počtu, a teda i skutočného počtu slovenského obyvateľstva, nám môžu byť nápomocné len mnohokrát nespoľahlivé údaje zo sčítaní obyvateľstva jednotlivých štátov, alebo priamo informácie z krajanských spolkov.

Na počiatku minulého storočia, po veľkých úderoch, ktoré uštedrili medzinárodnému poriadku balkánske vojny, a napokon prvá svetová vojna, sa pod vplyvom západných mocností presadili oproti klasickému medzinárodnému právu niektoré nové právne princípy, ktoré dnes tvoria systém nazývaný moderné medzinárodné právo.