Je mi veľmi ľúto, keď si uvedomujem, že v krajinách Európskej únie, ale najmä na Slovensku je nevyužitý potenciál v podobe negatívnych nálad voči Európskej únii.
Projekt Európska únia sa nestretáva u ľudí s nadšením
Je veľa kontroverzných a odmietaných vecí, ktoré presadzuje alebo priamo diktuje Európska únia. Ako príklad možno spomenúť:
intenzívne budovanie multirasovej Európy a to konkrétne prístupom v imigračnej politike;
existencia rôznych prísnych kontraproduktívnych pravidiel v poľnohospodárstve ako napr. diktované prísne kritériá na rôzne produkty či likvidácia vyrobených alebo dopestovaných prebytkov;
útočenie a totalitné formy boja proti dominantným náboženstvám krajín v kontraste s podporou náboženských zatiaľ menšín;
na Slovensku je to zvlášť prístup k cigánskemu etniku, kde financie európskych ľudí putujú na skomfortnenie života proti princípu zásluhovosti, čo je evidentná, ale najmä veľmi nespravodlivá, napätie vyvolávajúca, rasová diskriminácia;
pretláčanie rôznych bioetických tém skrz tú najliberálnejšiu ideológiu: zrušenie trestu smrti, povoľovanie potratov, eutanázia, ale najmä homosexuálne nadpráva;
a tak by sa dalo v mnohom pokračovať.
Pozitív ostáva veľmi málo
Proti týmto absurditám, z ktorých nejedna vyvoláva genocídu európskych národov, stojí zopár výhod, napr.:
možnosť migrácie pracovnej sily – tu si ale treba uvedomiť, že nie každý ovláda natoľko cudzie jazyky, aby sa k tomu odhodlal. Navyše väčšinou sú normálni ľudia naviazaní na svoju rodinu a pod.;
nekomplikovaný cezhraničný prechod;
výhoda jednej meny pri cestovaní krajinami menovej únie.
Zatiaľčo výhody cezhraničného prechodu alebo výhody jednotnej meny využíva naplno len hŕstka ľudí (najmä nadnárodní podnikatelia), väčšina ľudí toto pozitívne pocíti veľmi zriedka, lebo aj dovolenky často ľudia trávia mimo menovej únie. Tiež si treba uvedomiť, že spomenuté výhody k svojej existencii nepotrebujú nutne taký absurdný kolos, aký predstavuje Európska únia.
Oproti tomu však strach z toho, kedy čiernym imigrantom opäť preskočí a zapália stovky áut v niekoľkých štvrtiach, je živá neustále. Okrem toho je každý poriadny Európan konfrontovaný denne s tým, že pracuje na bandu asociálov, ktorých v podobe sociálnej siete štedro dotuje marxistická Európska únia. Zdraví pracovití ľudia sú natoľko žmýkaní, že už im neostáva sila, energia, ale najmä peniaze na založenie vlastnej rodiny – lebo ich úsilie je kvôli marxistickým eurobyrokratom absurdným spôsobom vyliate do patologických neustále sa množiacich jedincov.
Európska únia tieto marxistické princípy sociálnej politiky betónuje prostredníctvom nadnárodnej legislatívy, ktorá je pre členov záväzná ako napr. Charta základných práv. Akékoľvek konštruktívne riešenia zo súčasného stavu sú spravidla v rozpore s týmito dokumentmi.
Proti Európskej únii je slabá opozícia
Veľmi zriedka sa stáva, že by sa proti Európskej únii niekto na Slovensku ozval. Občas niečo zafrfle KDH alebo KDS (odštiepenci od KDH) či OKS (neokonzervatívci okolo časopisu .týždeň). Buď im vadí prístup k niektorým bioetickým témam alebo sa im zdá „európska integrácia“ prirýchla a požadujú zmierniť tempo. V zásade ale samostatnú existenciu Európskej únie vítajú a z deväťdesiatich percent aj jej tendencie. Pričom niekedy je ťažké rozoznať, kedy ten ich pseudoeuroskepticizmus je marketingovo hraný (napr. .týždeň sa vie lepšie predať, strany získajú nejaké hlasy ap.) a kedy je myslený úprimne.
Napr. v roku 2002, keď Slovensko ešte nebolo členom Európskej únie a prebiehali voľby do NR SR, jedine Slovenská národná jednota s veľmi marginálnou podporou hlásala rezolútne odmietavý postoj voči členstvu nielen NATO, ale aj EÚ. Ostatné strany boli v zásade za vstup, pričom SDKÚ túto tému mala ako hlavný motív kampane.
Veľké prekvapenie predstavuje Slovenská národná strana, ktorá mohla všetok tento potenciál zužitkovať. Namiesto toho sa nechala zvábiť peniazmi z eurofondov a voči štátnej suverenite a národným záujmom tak urobila jeden veľký neospravedlniteľný podraz.
Ľudia sú stále viac ľahostajnejší voči svojmu osudu
Ako som na inom mieste naznačil, vývoj Európskej únie akoby smeroval a vlastne aj upevňoval hierarchiu nadnárodné inštitúty EÚ – regióny – obce. Zo štátov sa stáva len akýsi medzistupeň, ktorý má za úlohu zrozumiteľnou rečou sprostredkovať nové smernice istej skupine regiónov. Ľuďom, ak sa nejaké opatrenie nepáči, od svojho sprostredkovateľa (vrcholných politikov) počujú len, že to Európska únia vyžaduje, my to nemôžeme ovplyvniť. Ľudia si tak môžu zafrflať niečo v krčme, čo pre nich pôsobí ako akási psychohygiena utláčaných otrokov.
Okrem toho im ešte ostáva možnosť kúpiť si letenky a ísť svoj protest vyjadriť do Bruselu. Alebo vziať si týždennú dovolenku a kúpiť si lístky na autobus. Vzhľadom na to, že tí ukrivdení väčšinou nežijú v blahobyte a ledva uživia svoje deti, je teda akýkoľvek priamy odpor voči Európskej únii niečo nedosiahnuteľné. Je logické, že ľudia sa stávajú apatickí voči svojmu osudu a na Európsku úniu nazerajú ako niečo s vysokou autoritou bez možnosti ovplyvnenia. Ľudia sa zmierujú so svojou rolou novodobých otrokov ako kedysi v socialistickom Československu, čo v nich v konečnom dôsledku len rozvíja egocentrizmus.
Vystúpiť z Európskej únie sa dá a nemusí to byť ani bolestivé
Článok 49a, ktorý je súčasťou Lisabonskej zmluvy, ktorá nadobudne platnosť 1. 1. 2010, znie: „Každý členský štát sa môže rozhodnúť vystúpiť z Únie v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami.“ Pri vystúpení vystupujúci štát vyjednáva podmienky ďalšej podoby partnerstva. Napr. vystupujúci štát si môže vo vzťahu s Európskou úniou ponechať všetko, čo chce.
Tému vystúpenia z Európskej únie treba verejne otvoriť a vyťahovať ju pri každej príležitosti. Aby ľudia nad touto ríšou zla nadobudli nadhľad, kritické stanoviská a uvedomili si, že tak ako skončil jeden červený marxistický blok, musí skončiť aj ten modrý.
Dôležité je vystúpiť a vrátiť sa k suverenite a zodpovednosti za svoj vývoj
Je teda nevyhnutné, aby sa na Slovensku sformoval politický tábor, ktorý bude odmietať všetky zlá, ktoré nanucuje Európska únia, požadovať vystúpenie Slovenska z Európskej únie a biť sa za všetky národné záujmy.
Ak som vymenoval niektoré zlá, ktoré stelesňujú Európsku úniu, tak z toho logicky aj vyplýva rozsiahla propagandistická agenda s veľkým populistickým potenciálom:
odmietanie prílevu Afričanov, Ázijčanov, Arabov a kdekoho do európskych krajín a posilnenie populačnej politiky národa vlastného;
odmietanie legitimizácie úchylných sexuálnych zväzkov na legislatívnej úrovni a naopak posilnenie tradičnej rodiny;
odmietanie podpory darmožráčom bez ohľadu na pôvod – tým ich motivovať k zmocneniu sa nad svojimi problémami a zároveň dosiahnuť znižovanie daňového a odvodového zaťaženia poctivo pracujúcim ľuďom;
a mnoho ďalšieho
Proti Európskej únii musia bojovať vznešení a nezlomní ľudia
Po nežnej revolúcii vzniklo na Slovensku spontánne politické hnutie požadujúce samostatnosť Slovenska, ktorá mala nadväzovať na národný, kresťanský a sociálny Slovenský štát. Hlavné osobnosti v čele boli Stanislav Pánis či František Kollár. Desaťtisícové davy požadujúce plnú národnú suverenitu svoje pokojné zhromaždenia realizovali zbytočne. Vo vhodný čas sa tejto témy chopil Vladimír Mečiar, ktorý si uvedomil, ako môže na samostatnej Slovenskej republike veľa vyťažiť, hoci túto samostatnosť spočiatku vehementne odmietal, rovnako ako mnohí z tých, čo sedia dnes v parlamente. Od takýchto ľudí sa ani nedalo čakať nič iné, ako to, že Slovensko vybrakujú a vo vhodný čas Slovensko krátkej suverenity ešte tvrdšie zbavia.
Vzhľadom na obrovský populistický potenciál protiunionizmu si preto treba dať opäť pozor, aby tento potenciál nebol zo zeme zdvihnutý tými, ktorým iba vadí prílev moslimov kvôli tomu, že kladú odpor voči izraelskému teroru a pritom sa im chce grcať pri pohľade na slovenský znak. |
