„Kto si myslí,
že mu slobodu druhí vybojujú,
ten jej nie je hodný…“
Milan Rastislav Štefánik

Dušan Čaplovič minulý týždeň povedal, že chce zmierniť postihy pre konzumentov a zároveň sprísniť tresty pre dílerov či výrobcov ľahkých drog. Vytiahol tak tému, ktorá bola zopár rokov nemá. Vo verejnosti zatiaľ prevažuje názor, že drogy sú zlé a je dobré, keď akékoľvek aktivity s nimi spojené spadajú pod kriminálnu činnosť. Konzervatívni ľudia v tom majú jasno – odmietajú drogy legalizovať. Denník SME, konkrétne Lukáš Fila, sa vo svojom komentári postavil radikálne za dekriminalizáciu.

Téma drog, hoci je navonok jednoduchá, v skutočnosti je extrémne komplikovaná. Je totiž veľmi multidisciplinárna. Treba brať do úvahy vlastnosti (dopad na ľudský organizmus) jednotlivých druhov drog, čiže medicínsku rovinu; trestno-právnu rovinu, etickú rovinu, možnosti efektívnej prevencie, ekonomickú rovinu a tak podobne.

Právny status quo a prax s tým spojená

Trestný zákon pod pojmom „Prechovávanie drog pre vlastnú potrebu“ chápe najviac trojnásobok obvyklej jednorázovej dávky na použitie pre osobnú spotrebu. Za takéto prechovávanie hrozí trest do výšky troch rokov.

Mnohí argumentujú tým, že za mládežnícke experimentovanie s marihuanou je neprimerané, aby kvôli záznamu v registri trestov bol takto sťažený mladému človeku štart do života. Ako vieme, sú to práve študenti, čo lietajú v drogách vo veľkom rozsahu.

Treba ale zdôrazniť, že v praxi sa spomínaná trestná sadzba využíva minimálne. Spravidla pri prvom ráze páchateľ vyjde s podmienkou. Časté ale je podmienečné zastavenie trestného stíhania, čím ani nedôjde k zápisu do registra trestov. Navyše, vyšetrovanie sa spravidla neobťažuje skúmaním či ide o užívateľa alebo dílera prichyteného s nízkym množstvom. Celá táto prax napĺňania legislatívy má slúžiť ako strašiak, čiže prevencia pred recidívou tohto činu. Keďže užívanie marihuany má skôr rastúcu tendenciu, treba skonštatovať, že súčasný právny stav a prax s tým spojená plní prevenčnú úlohu neefektívne.

Logika alebo drogám naklonené myslenie?

Fila vo svojom komentári mimo iného píše: „No výsledky prieskumov jasne dokazujú, že ak by sa dôsledne trestalo užívanie ľahkých drog, slovenské školy, dielne a internáty by ostali poloprázdne.“

Samozrejme, žiadny prieskum takýto Filov vykonštruovaný postulát nedokázal. Prieskumy akurát hovoria o tom, že fajčenie marihuany je medzi mládežou zarážajúco rozšírené a vo veľkej nahote to možno pozorovať najmä na internátoch. Veľké množstvo užívateľov drog je práve podmienené tým, že hrozba súčasných podôb sankcií v praxi nepôsobí dostatočne demotivujúco. Práve dôsledné trestanie užívateľov drog má predpoklad znížiť ich počet.

Liberálny a paternalistický prístup

Keby sme si z filozoficko-etického hľadiska problematiku kriminalizácie drog hlbšie rozobrali, dospeli by sme k dvom extrémnym antagonistickým prístupom:

1. liberálny
2. paternalistický

Liberálny prístup znamená, že je vlastnou voľbou každého jednotlivca, aký postoj k drogám zvolí – či ich bude odmietať, užívať, predávať. Pokiaľ užívateľ drog narazí na problémy, je to jeho zodpovednosť, keďže on si toto riziko sám vybral. Výroba drog by mala byť legálna a tým pádom by podliehala štátnej kontrole. Z toho vyplývajú dane z predaja a nové legálne pracovné miesta (čiže opäť dane do štátnej kasy a odvody do Sociálnej poisťovne).

Paternalistický prístup znamená, že poučku „Drogy sú zlé“ povýšime na dogmu a ich užívanie zo spoločnosti čo najefektívnejšie eliminujeme. Štát tu preferuje zdravie celku pred nerozvážnosťou (voľbou) jednotlivca.

V súčasnej dobe sa kladie veľký dôraz na individualizmus, čo automaticky vytvára preferencie liberálneho prístupu k drogovej problematike. Považujem za dôležité uviesť, že som zástancom radikálneho paternalistického prístupu: pokiaľ by sme aj uznali slobodnú voľbu a zodpovednosť jednotlivca za fatálne dôsledky, treba si uvedomiť, že každý jednotlivec žije v interakcii s určitými skupinami, najmä s rodinou a blízkymi osobami.

Anamnéza rodiny s jedným členom, ktorý prepadol drogám, je viac než žalostná. Duševne a materiálne zruinovaní najbližší príbuzní a známi závislého – či už rodičia, súrodenci alebo životní partneri. Tu už ale ťažko možno hovoriť o ich voľbe – sú to mnohí, ktorí trpia (nesú zodpovednosť) za slobodné rozhodnutie (voľbu) nerozvážneho jednotlivca. Tento jav nepovažujem za spravodlivý. Vykorenenie drog zo spoločnosti preto sleduje najmä predchádzanie zruinovania rodín ako aj predchádzanie rôznym trestným činov, ktoré drogovo závislí ľudia páchajú.

Súčasný prístup k drogovej problematike je silne ambivalentný, lebo varíruje medzi liberálnym a paternalistickým prístupom. Na jednej strane je prísne trestaná ich výroba, na strane druhej je tendencia tolerovať užívanie týchto produktov trestnej činnosti. Akonáhle sa táto tendencia posilní, sme už len krok k absolútnemu liberálnemu modelu: štát aj zlegálni výrobu drog, aby obrovské toky financií nasmeroval k sebe. Sú krajiny, kde za prechovávanie drog hrozí hrdelný trest. V Európe sú snahy tieto mafie legitimizovať a začleniť ich do národného hospodárstva ako partnerov.

Stačí zmeniť mechanizmy (de)motivácie

Existujú mnohé dôvody užívania drog. Ich prítomnosť je vždy pre časť ľudstva akási neoddeliteľná. Vykoreniť ľudskú podstatu bez vykorenenia ľudstva možné nie je. Čo však možno vykoreniť, je to primárne pre užívanie drog – a to ich ponuku – jedine elemináciou ponuky sa dá užívanie drog odstrániť, resp. výrazne znížiť kvantitu užívateľov.

Vzhľadom k tomu, že súčasné programy na prevenciu proti drogám sú neefektívne, keďže v globále dochádza ku kvantitatívnemu aj kvalitatívnemu nárastu užívateľov, treba v boji proti drogám pritvrdiť. Súčasné legislatívne nastavenie má k tomu obrovské predpoklady. Stačí len v praxi otočiť mechanizmy z motivačných na demotivačné.

Dnes za prechovávanie drog pre vlastnú potrebu hrozí trest odňatia slobody až do výšky troch rokov. Avšak zníženie trestu pre páchateľa na trest podmienečný by malo byť podmienené úspešnou asistenciou na dolapení a usvedčení dílera, prípadne výrobcu drog. Za takýchto podmienok by si každý užívateľ rozmyslel, či mu stojí za to reálne si pokaziť štart do života 3-ročnou basou alebo podmienečným trestom a hrozbou mafiánskej odvety. Takýto mechanizmus by aj dílerov urobil obozretnejšími a tiež by si rozmysleli, či tak vysoké riziko dolapenia im za tie peniaze stojí. Celá drogová pyramída by mala byť zničená tým, že jej nižšie postavené články budú motivované nižšími trestami pri likvidácii článkov vyšších.

Som presvedčený, že takto nastavené mechanizmy v praxi a ich reálne uplatňovanie by drogovú problematiku riešili mimoriadne efektívne. Výroba a distribúcia drog by už neboli takým bezpečným a výnosným biznisom. Užívatelia by si tiež svoju voľbu a trestno-právnu zodpovednosť vopred viac zvážili, ale najmä: po krátkom čase by ani nemali od koho drogy kupovať.