„Krivdy sa často dopúšťa tiež ten, kto niečo nerobí, nie len ten, kto niečo robí.“
Marcus Aurelius

Mýtus revolúcie nám v tomto období pripomenuli mnohé médiá, ale aj viaceré politické strany, ktoré začali svoje predvolebné kampane. Môžeme sa mimo iného dozvedieť, že 17. novembra 1989 bola vybojovaná (!) demokracia a sloboda, zvíťazili ľudskosť a dobro, a to všetko bez toho, aby sa na uliciach vraždilo. Inými slovami, ľudia, ktorí vládli pomocou teroru, sa dobrovoľne vzdali svojho postavenia a národ sa na námestiach radoval, ako si štrnganím kľúčov vybojoval (!) slobodu. Zdá sa vám to nepravdepodobné? Zdá sa vám dobre.

Pod slovom revolúcia, presnejšie politická revolúcia, si predstavujem zásadnú zmenu štátnych orgánov, ich usporiadania a funkcií, zmenu zákonov, no najmä zmenu ľudí, ktorí majú na riadenie štátu vplyv. Práve túto najzásadnejšiu zmenu nám tzv. Nežná revolúcia nepriniesla. Členovia ŠtB, v rámci nej osobitne členovia Vojenskej kontrarozviedky, ďalej právnici, sudcovia a politici – tí všetci tu bez trestu ostali, ba čo horšie, naďalej ovplyvňujú chod (alebo pád?) Slovenskej republiky.

Časť týchto ľudí ostala v politike a štátnej správe, časť sa dala na podnikanie (tunelovanie), ďalší odišli do podsvetia, no všetci sú naďalej dobrí kamaráti a pomáhajú si. Preto sa nečudujem, keď sa niekde dočítam, že známy (a našťastie už mŕtvy) právnik trénoval s vedúcou postavou podsvetia karate. Nečudujem sa ani, keď sa dozviem, že voľajaký právnik (bývalý ŠtB-ák) je ochotný za pár „drobných“ poprosiť svojich kamarátov z prokuratúry a súdu, aby boli ústretoví voči jeho klientovi. A taktiež sa nečudujem tomu, že najbohatší ľudia Česka a Slovenska zastávali v minulom režime vysoké funkcie. Nečudujem sa preto, lebo viem, že žiadna revolúcia neprebehla. Tí, ktorí nás ovládali vtedy, nás ovládajú aj teraz.

Jediné, čo sa zmenilo, je vonkajší vzhľad. Už nemajú všetci plné ústa slov o budovaní socialistickej vlasti, ale namiesto toho priam zvracajú pojmy ako sloboda, demokracia, pokoj, rovnosť a spravodlivosť. Ale ako som už spomínal, vravia to stále tí istí ľudia. Preto tvrdím, že 17. november je dňom evolučným, nie revolučným. Štátny terorizmus, ekonomické vydieranie, politické prenasledovanie a spoločenský úpadok dostal novú, hrozivejšiu tvár. Vyvinul sa v skutočne nebezpečný orwellovský režim, v ktorom si ľudia sami myslia, že sú slobodní, aj keď sú väčšími otrokmi, než kedykoľvek predtým.

Nebolo by teda na škodu, keby 17. novembra 1989 prebehla krvavá revolúcia, v ktorej by bolo olovo na prídel pre mnohých politikov, sudcov, policajtov, ŠtB-ákov atď. Iste, mnoho nevinných ľudí by zahynulo, keďže tieto vyššie menované zmyje by zo sveta živých nechceli odísť dobrovoľne, no dnes by sme oslavovali deň, na ktorý by boli všetci Slováci hrdí. Deň, kedy sme skutočne povstali proti všeobecnému zlu a vybojovali si skutočnú slobodu!

O novembrovom podvode bližšie na stránkach Svetového združenia bývalých československých politických väzňov.