Kultúra Slovákov v zahraničí – obohacujúci prvok slovenskej kultúry

Kelčovan (detský folklórny súbor)Vznik slovenských komunít vo svete predstavuje v kontexte histórie slovenského národa osobitý fenomén, ktorého atribúty sú skúmané, popisované niekedy systematicky, často sporadicky, inštitucionálne a aj zanietenými odborníkmi, či laikmi. Slováci žijúci vo svete, v niektorých komunitách stáročia, v iných desaťročia, prejavujú svoju identitu v rôznych formách spoločenského života, bytostne však v kultúre.

„Kultúra (ako hovorí americký filozof Allan Bloom, je to, čo umožňuje sociálny život na vysokej úrovni, konštitujúci ľudstvo ako celok, jeho zvyky a štýl, vkus, sviatky, rituály bohov, všetko, čo viaže jednotlivcov, ku skupine, ku koreňom, čo ich včleňuje do komunity, ktorá je vyjadrením ich spoločnej vôle a myslenia, viaže ich k ľuďom tvoriacim univerzálnu jednotu.“

Ak odborníci v oblasti kulturológie hodnotia kultúru ako univerzálny ľudský fenomén, je evidentne ona všadeprítomná i v živote zahraničných Slovákov. Kultúrne hodnoty vytvárané predchádzajúcimi generáciami a aj v súčasnosti, bez ohľadu na čas a miesto ich vzniku, sú nedeliteľnou hodnotou slovenského kultúrneho dedičstva.

Nakoniec hovorí o tom i Deklarácia NR SR o kultúrnom dedičstve prijatá na prelome storočia po prvýkrát v novodobej histórii Slovenska. Ak vychádzame z odborných materiálov bývalého Ústavu pre zahraničných Slovákov Matice slovenskej, bývalého Domu zahraničných Slovákov, bývalého Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov Úradu vlády SR, Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí, Združenia nezávislých expertov pre otázky dejín a života zahraničných Slovákov, SAV a množstva publikácií k téme, si stručne a pregnantne pripomenieme, že kultúra zahraničných Slovákov, krajanov, Slovákov žijúcich vo svete je imanentnou súčasťou slovenskej národnej kultúry a slovenská národná kultúra je východiskovou bázou vzniku kultúry Slovákov žijúcich vo svete. O hodnotách kultúry zahraničných Slovákov svedčia v priebehu stáročí stovky umeleckých počinov vo všetkých oblastiach kultúry a umeleckých žánroch.

Skúsme sa, aj keď len zlomkovitými, tušenými reflexiami, zamyslieť nad opačným tokom kultúrneho vplyvu zo slovenského sveta na Slovensko. Aký bol, je a snáď v budúcnosti aj bude, vplyv kultúry zahraničných Slovákov na slovenskú kultúru, teda kultúru a umenie, ktoré vznikajú na území Slovenskej republiky. Nemyslím v týchto reláciach len na tvorbu Slovákov, ktorí z akýchkoľvek dôvodov opustili Slovensko a pokračovali v novom prostredí vo svojej tvorbe, ale na tie umelecké hodnoty, tú kultúru, ktorá vznikla v svojbytnom slovenskom zahraničí.

Nenahraditeľná je úloha zahraničných Slovákov pri národnooslobodzovacom zápase Slovenska. To je však téma pre historikov. Slováci vo svete vytvárali už v minulosti vedomie o širšom kontexte slovenského sveta, ako je jeho štátno-politické vyčlenenie. Skutočnosť, že Slováci žili a žijú aj v iných krajinách, na viacerých kontinentoch vytvára širší horizont uvažovania o hraniciach slovenskej kultúry.

O historickom prínose presadzovania svojbytnosti slovenského národa v rozličných kontextoch: politickou, vedeckou, spoločenskou a kultúrnou činnosťou početných Slovákov mimo hraníc Slovenska, ale aj Slovákov, ktorí vyrástli v nových domovoch, sa upozorňovalo na existenciu samostatného národného kolektívu. Len pre stručnú ilustráciu: Ján Jesenius, Vavrinec Benedikt z Nedožier, Šafárik, Jozef Viktor Rohoň – všetci v Čechách, Pavel Jozef Šafárik, Juraj Rybaj, Juraj Rohoň, Štefan Leška, F. Zach, Cyril a Felix Kultlíkovci, Čajakovci, Mičátkovci, Vladimír Hurban Vladimírov – v srbskom prostredí, celá plejáda slovenských činiteľov v USA – Štefan Furdek, Ignác Gessay, Albert Mamtey, Maršal Petrovský, Jozef Murgaš, Štefan Osuský, ďalej Konštantín Čulen, Štefan Boleslav Roman v Kanade, až po emigrantov a exulantov XX. stor. po celom svete, bol samostatný slovenský element vnímaný aj v medzinárodných súvislostiach.

Fujara (Senior klub Vršatec nad Váhom)Umelecké diela a kultúra zahraničných Slovákov ovplyvnená stáročným spolunažívaním s inými národmi a národnosťami, v priestoroch, kde sa stretávali rôzne kultúrne prúdy a smerovania, dali možnosť vzniku kultúre a tvorbe, ktorá je slovenská, ale má aj iné dimenzie, ako umelecká tvorba a kultúra, ktorá je a vzniká na Slovensku. Jemný, po stáročia zrejúci spôsob života, myslenia a tvorby prináša u zahraničných Slovákov vlastný pohľad, vlastné témy a nimi sa obohacovala slovenská kultúra o nové rozmery – a to nielen v kontexte slovenských zahraničných enkláv, ale aj v početných prípadoch reemigrácie sa zahraniční Slováci úspešne dokázali presadiť v slovenskej kultúre na Slovensku a dať jej nové podnety a nový duchovný priestor. Rozsah tejto malej reflexie mi neumožňuje ani v obrysoch vymenovať len niekoľkých pritom mnohých nevynechať.

Myslím si, že by bolo mimoriadne zaujímavé a inšpirujúce uskutočniť vedecký fundovaný kulturologický výskum, ktorý by zosumarizoval doterajšie názory na túto problematiku, hľadal, našiel, formuloval hĺbku poznania a priniesol kultúrnotvorné činy. Verím, že tím odborníkov by dokázal zrealizovať umelecký prieskum i súčasného slovenského zahraničia v celej jeho historickej projekcii, všetkých dobových súvislostiach, umeleckých prejavoch, ale hlavne poukázal na tie tvorivé aspekty, ktoré nebadane, ale určujúco prúdili späť, ovplyvňovali a ovplyvňujú slovenskú kultúru na Slovensku.

Trvaním na recepcii slovenskej kultúry ako jednotnej kultúry, do ktorej bude začlenená tvorba, ktorá vznikla mimo územia Slovenska – zahraniční Slováci i tým vytvárali a vytvárajú nový bod reflektovania slovenskej kultúry, do ktorej bude začlenená celková duchovná činnosť Slovákov, bez rozdielu, kde vznikla a vzniká.

Keď som sa sama pre seba snažila sformulovať, ako a čím mňa obohacuje kultúra umenie zahraničných Slovákov, našla som viaceré momenty, zážitky, poznatky, bez ktorých by bol môj duchovný svet, spoločenské súradnice chudobnejšie. Sú to nielen mimoriadne invenčné divadelné inscenácie, fantazijné postmoderné výtvarné diela, čarovný svet kovačickej insity, folklórne slávnosti s nepreberným množstvom tancov a piesní, literatúra, ktorá vytvára ľudský priestor pre človeka, ľudová architektúra, svojský slovenský svet, ale najmä ľudia s originalitou v myslení a prejavoch. A najmä a predovšetkým to, ako už stáročia nesú v sebe a chránia svoj ľudský sen, tvorivú energiu a nezdolnú vieru v seba samých. Moja slovenskosť sa poznaním ich kultúry znásobuje a to nie je málo v súčasnom globalizujúcom sa svete. A toto všetko môže byť i ďalším zdrojom našej vlastnej identity tu, na Slovensku.

Však ako čítame u Exupéryho: „Jestvujem len potiaľ, pokiaľ ma napájajú pramienky mojich koreňov.“ (Antoaine de Saint – Exupéry)


Mária Katarína Hrkľová je predsedníčkou obč. zdr. Dotyk ľudskosti (Touch of Humanity)
Príspevok odznel 9. septembra 2008 vo veľkej zasadačke Domu novinárov v Bratislave v rámci Okrúhleho stola „K súčasnému stavu štátnej politiky starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí“. Organizátorom podujatia v poradí už 4. okrúhleho stola bolo obč. zdr. Združenie nezávislých expertov pre otázky dejín a života zahraničných Slovákov (ZNE).


Diskusia k článku

Zdieľať
Hnaný Joomlou! |
© Beo.sk | Píšeme pre vás od roku 2004.