„Dlhá je noc tomu, kto nespí, dlhá je míľa unavenému, dlhý je život nemúdremu.“
L. N. Tolstoj

Dlhodobé vojnové štvanie sionistov z Izraela a Spojených štátov amerických sa naďalej stupňuje. Spojené štáty však s vojnou váhajú, zrejme kvôli nastávajúcim prezidentským voľbám, pri ktorých by mohla nová vojna voľby výrazne ovplyvniť. Izraelskí sionisti sú z tohto postoja znechutení.

To, že by sa Spojené štáty nesnažili zastaviť samostatný útok Izraela proti Iránu je známe už od roku 2009, kedy sa viceprezident Spojených štátov Joe Biden vyjadril, že „nemôžu ďalšiemu suverénnemu štátu diktovať, čo môže a čo nemôže urobiť“. Žiaľ, tento meter uplatňujú iba voči Izraelu.

Oficiálne by mali byť vojenské sily Izraela a Iránu vyrovnané, čo by v prípade nezapojenia ďalších krajín do konfliktu mohlo mať zaujímavý dopad na priebeh vojny. Je však verejným tajomstvom, že Izrael vlastní jadrové zbrane, pričom paradoxne žiaden zo západných štátov ho kvôli tomu netrestá sankciami. Z agresívnych postojov izraelských sionistov možno dedukovať, že v prípade nepriaznivého vojnového vývoja by tieto zbrane neváhali použiť.

Je však veľmi nepravdepodobné, že izraelsko-iránsky konflikt by bol izolovanou záležitosťou týchto dvoch krajín, a to už len preto, že nie sú bezprostrednými susedmi. Turecko svoj vzdušný priestor pre Izrael uzavrelo po vražde tureckých dobrovoľníkov smerujúcich do Gazy izraelskými jednotkami. Saudská Arábia podľa britských novín Sunday Times však naznačila súhlas s povolením preletov nad svojím územím v prípade izraelského útoku na iránske jadrové ciele. Rovnako je viac než isté, že ak Spojené štáty nezačnú útok spolu s Izraelom, pridajú sa neskôr.

Negatívny postoj Ruska voči útoku na Irán by mohol celú situáciu ešte poriadne zdramatizovať, rovnako ako moslimské partizánske jednotky v okolitých arabských krajinách. Zaujímavé v tomto ohľade bolo aj vyjadrenie zástupcu šéfa iránskych ozbrojených síl, ktorý sa vyjadril, „že akýkoľvek útok Izraela by priniesol jeho zničenie a odveta by bola citeľná aj mimo Blízkeho východu“. Do akej miery možno tieto slová brať vážne a čo všetko by mohol konflikt Izraela (so Spojenými štátmi) a Iránu spôsobiť, je zatiaľ otázne.

Isté však je, že všetky vojny sú vedené s cieľom územno-ekonomicko-politického zisku, pričom sa tento cieľ zastiera rôznymi zámienkami, aby sa v očiach tzv. demokratického sveta mohol legalizovať. Mali sme tu už chemické zbrane, ochranu nevinných ľudí voči diktátorom, útočisko teroristov a teraz tu máme jadrové zbrane. Zaujímavé však je, že jediný štát na Blízkom východe, ktorý vlastní a používa chemické a jadrové zbrane proti bezbranným ľuďom, obmedzuje ich práva, ohrozuje svojich susedov a je hniezdom teroristov nasadzovaných v celom svete, je práve Izrael.