Vojna proti Iraku: pokračovanie veľkého omylu

vojna v Iraku USAZa posledné dni vyšlo najavo hneď niekoľko zaujímavých skutočností o vojne v Iraku. Najprv prišla informácia, že vojna v Iraku bude amerických daňových poplatníkov stáť približne 2 biliardy dolárov, čo je dvetisíc miliárd dolárov. Len za jediný mesiac je to 12 miliárd dolárov, spolu s vojnou v Afganistane 16 miliárd, čo je napríklad celoročný rozpočet Organizácie spojených národov. Už teraz výdavky vynaložené na vojnu v Iraku predčili tie za vojnu vo Vietname (ktorá trvala 12 rokov). Pritom sa neberú do úvahy dlhodobé náklady ako liečenie a opatera o ľudí trvalo postihnutých vojnou. Tento výpočet už vôbec nezahŕňa škody spôsobené irackým školám, nemocniciam, infraštruktúre a súkromným obydliam. A, samozrejme, nevyčísliteľné straty státisícov ľudských životov.

Ohľadom bezpečnostnej situácie v krajine, americké ministerstvo obrany vo svojej najnovšej pravidelnej správe skonštatovalo, že je stále vážna. Za úspech sa však považuje, že za posledné mesiace násilnosti poklesli – na úroveň, v akej boli v roku 2005. Teda, je to ako vysypať kôš doprostred obývačky, upratať časť smetí a chváliť sa, aký je to úspech. No aj dočasný pokles násilnosti je možný len za cenu nasadzovania životov mladých Američanov, obrovských finančných nákladov a značného obmedzenia slobody v krajine.

Snáď najzaujímavejšou skutočnosťou je to, že americké ministerstvo obrany definitívne a otvorene priznalo, že Saddám Husajn nepodporoval Al-káidu, ani iné teroristické skupiny smerujúce proti USA. Štúdia Pentagonu, vychádzajúca z vyše 600 000 irackých dokumentov a výsluchov tisícov Iráncov a Iračanov nenašla žiadne relevantné dôkazy, že by režim Saddáma Husajna spolupracoval s Al-káidou. Táto analýza nebola prvou, ktorá došla k takémuto záveru, vychádza však z doposiaľ najväčšieho množstva informácií.

Po piatich rokoch sa teda ukázalo, že všetky „argumenty“ použité na ospravedlnenie agresie voči Iraku sa ukázali ako úplne vymyslené: vlastníctvo zbraní hromadného ničenia Irakom a riziko, že ich použije proti svetu a podpora Al-káidy Husajnom.

Saddám Husajn a jeho režim neznamenali žiadne bezpečnostné riziko pre Spojené štáty americké ani pre svet. Saddám nepodporoval teroristov – ako uvádza aj správa Pentagonu, ale Palestínčanov, ktorých bránil pred utláčaním zo strany Izraela. Z tohto dôvodu bol už dlhšie tŕňom v oku židovským sionistickým lobistom v radoch americkej vlády ako Richard Perle, David Wurmser či Paul Wolfowitz. Hoci Izrael si mohol zo svojho zoznamu vyškrtnúť ďalšieho potenciálneho nepriateľa, táto vojna terorizmus vôbec nepotláča, ale ho plodí rozpútavaním nenávisti voči USA a západným štátom v celom moslimskom svete.

Zdieľať
Hnaný Joomlou! |
© Beo.sk | Píšeme pre vás od roku 2004.