Izrael a právo na primeranú obranu
- Podrobnosti
- Stredný východ
- 09. 01. 2009
- Napísal: PETER MINÁR
Ani po dvanástich dňoch ofenzíva Izraelu v pásme Gazy, ktorá začala 27. decembra minulého roku, neustáva. 6. január médiá označili ako „najhorší deň vojny v Gaze“. Ak bude pokračovať súčasná miera úmrtí, počet obetí konfliktu môže čoskoro prekročiť 1 000. Má Izrael právo pozbaviť života stovky-tisíce Palestínčanov, aby zabezpečil svoju ochranu?
Základnou otázkou je, či ide vôbec o štát s legitímnou podstatou. Zaiste o tom možno zapochybovať, nakoľko vznik Izraela z podstatnej miery spočíval v tom, že zo svojho budúceho územia vyhnal Arabov a usídlil tam svojich ľudí. Ide však o dosť komplikovanú tému, ktorej definitívne rozuzlenie neexistuje. Pre účely tohto článku však majme za to, že Izrael má legitímne právo na existenciu.
Každý štát má právo chrániť si svojich občanov a vlastnú suverenitu, a keď na to príde, aj použitím vojenskej sily. Ochrana týchto záujmov však musí byť primeraná. To znamená, že musí napáchať čo najmenej škody, koľko je potrebné na dosiahnutie cieľa a zároveň škoda, ktorú napácha, nesmie byť značne väčšia než tá, ktorej sa má predísť. Ak sa cieľ ochrany svojich práv dal dosiahnuť aj narobením menšej škody než sa stala, nešlo o primeranú obranu.
Deklarovaným dôvodom ofenzívy Izraela boli raketové útoky na jeho územie. Od roku 2001 bolo na Izrael vystrelených 10 300 rakiet. Toto číslo vyznieva hrozivo, avšak technológia Arabov je neporovnateľne slabšia v porovnaní s izraelskou, ktorá používa najnovšie západné vynálezy. V dôsledku týchto útokov zahynulo 32 Izraelčanov (okolo 600 bolo zranených) – od roku 2001.
Uvádzam stručný prehľad doterajšieho priebehu konfliktu v pásme Gazy. Vychádzal som zo správ tlačových agentúr a dennej tlače.
- 27. december – začiatok konfliktu o 11:30 – letecké útoky Izraela. Izraelské stíhačky a helikoptéry vzlietli nad pásmo Gazy a začali bombardovanie, zabili 225 – 292 Palestínčanov a zranili viac ako 1 000.
31. december – Zväz zahraničných médií v Izraeli podal sťažnosť na izraelský najvyšší súd, za to, že Izrael odmietal do pásma Gazy vpustiť zahraničných novinárov.
1. január – zahynulo viac ako 370 Palestínčanov, z toho 39 detí; 4 mŕtvi Izraelčania.
2. január – slovenské ministerstvo zahraničných vecí poskytlo humanitárnu pomoc Palestíne vo výške 44 000 eur (1,3 milióna slovenských korún).
3. január – Izrael do pásma Gazy vyslal aj pozemné vojská.
5. január – počet zabitých Palestínčanov stúpol na 555, zranených na 2 700.
6. január – médiami označený za „najhorší deň vojny v Gaze“; počet mŕtvych medzi Palestínčanmi stúpol na 635 (okolo 160 detí) a 2 900 zranených a na strane Izraela 9 mŕtvych (0 detí) a 79 zranených.
9. január – Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu 1860, ktorá žiada okamžité prímerie v Gaze, stiahnutie izraelských vojsk a odstránenie prekážok pre dodávanie humanitárnej pomoci do Gazy. 14 z 15 členov BR hlasovali za rezolúciu, jedine USA sa zdržalo. K dnešnému dňu sa odhaduje počet mŕtvych na 770 Palestínčanov a 14 Izraelčanov.
