„Kto kráča energicky a vedomý si cieľa,
ovláda svoj osud takmer úplne.“
Milan Rastislav Štefánik

8. novembra otvorili nový plynovod Severný prúd (Nord Stream) v Lubmine na pobaltskom pobreží Nemecka ruský prezident Medvedev, šéfovia vlád Nemecka, Francúzska a Holandska, riaditeľ Gazpromu a komisár Európskej únie pre energetiku. Naše média sa tejto udalosti nejako viac nevenovali. A na škodu veci sa jej nevenovali ani naši rojčiaci panslávi „přichylujúci tam se k tomu dubisku“.

Málokto sa tejto udalosti venoval i napriek tomu, že hneď náš sused, český prezident Klaus otváral koncom novembra novú kompresorovú stanicu v Krušných horách, ktorá bude prečerpávať plyn z tohto nového plynovodu Nord Stream cez Český les národným plynovodom Gazela na jeho ceste do južného Nemecka...

Pritom, keď sa pozrieme na mapu trasy nového plynovodu Nord Stream a na trasu plynovodu plánovaného na rok 2015 – South Stream, uvidíme namaľovanú modro-červenú geopolitickú doktrínu Ruska vzhľadom na návratnosť investícií aspoň pre nasledujúce polstoročie, ktorá potvrdzuje doterajšie smerovanie Ruska a kole oči všetkým našim domácim panslávom na hanbu ich rojčenia.

Čo teda môže byť v tejto maľovanej doktríne zakreslené?

1. Rusko sa pozvoľna vzdáva svojho vplyvu na Ukrajine a v Bielorusku, jednak kvôli silnejúcemu „protimoskaľovskému“ nacionalizmu na Ukrajine, (2) jednak vďaka podvratnej činnosti farebných revolúcií Západu v tejto oblasti, (3) a v neposlednom rade najmä kvôli nízkej efektivite spojenectva Ruska s Ukrajinou, Pobaltím a východnými štátmi Strednej Európy v ekonomickom a hospodárskom šachu s Čínou. Bielorusko je aj napriek proruskému režimu neuchopiteľné kvôli Lukašenkovi.


2. Rusko sa tak zbavilo zároveň posledného dôvodu, prečo sa zaujímať o politickú situáciu vo východných štátoch Strednej Európy a na Pobaltí – keď sa zbratá so západnou Európou, východné štáty Strednej Európy a Pobaltie zovrel by takýto celok v nepriedušnom mocenskom objatí.


3. Alebo Moskva s posvätením Paríža a Berlína nehádajú rozšíreniu Európskej únie z roku 2004 a následne rozšírenej eurozóne z roku 2009 žitie dlhšie než polstoročie, a teda nevideli zmysel, prečo neobísť v kladení plynovodu „len“ neposlušné Pobaltie, Ukrajinu a Bielorusko, ale aj napríklad vyskakujúce si Poľsko.


4. Rusko môže mať v ďalšej polovici tohto storočia ambíciu zásobovať plynom kratšou cestou priamo a bezpečne najväčšie európske ekonomiky a hospodárstva Nemecka, Francúzska, ale i Veľkej Británie v posilňovaní svojej euroázijskej a svetovej veľmocenskej pozície voči Číne a Spojeným štátom americkým.


5. Rusko vďaka Ukrajine nezaujíma už ani trošičku Slovensko, azda iba sudetská časť Čiech, kvôli premosteniu plynu na územie južného Nemecka – ak by sa mal opakovať Mníchovský diktát, Rusko by ho s týmito kartami rado podpísalo, aby zredukovalo dve medzištátne zmluvy, českú a nemeckú, na jednu silnú a stabilnú – nemeckú.


6. Rovnako, ak by sa mala opakovať Viedenská arbitráž, Rusko by dnes neváhalo, pretože ráta s Maďarskom ako tranzitnou krajinou South Streamu, ktorý by mohol kapacitne rozšíriť už jestvujúci plynovod s rozvodmi po celej Európe vedený južným Slovenskom, budúcim Felvidékom, aj bez prítoku z Ukrajiny.


7. Rusko so svojimi červenými kliešťami South Streamu začne po roku 2015 pozvoľna opúšťať i Balkán, teda najmä Srbsko, čím ponechá otázku Kosova v rukách Albáncov, ale najmä zámerov Nemecka a Turecka, keďže si bude potrebovať získať najmä Turecko kvôli bezpečnosti čiernomorskej časti plynovodu, tak sa o to môže pokúsiť skrz ústupky moslimskému svetu v tejto oblasti a so všetkými poctami tak môže veľmi rýchlo opustiť antimoslimskú ligu na Balkáne.


8. Zo sentimentálnych etnicko-kontinetnálno-náboženských záujmov na Balkáne sa Rusko preorientuje na neslovanské, nepravoslávne Taliansko, ďalšiu veľkú ekonomiku, čím môže dôjsť k vynútenému ekumenizmu pravoslávia so súčasne sprofanovanou a duchovne oslabenou rímskou Cirkvou, a tým de facto k oslabeniu ruského pravoslávia.

Malé slovanské národy musia pomôcť Rusku tak, že si pomôžu samé...

Z daných hypotéz hypoteticky vyplýva, že rojčeniu niektorých našich domáckych romantikov a vlasteneckých aliančníkov o dubisku na východe, o vykupiteľovi slovanského sveta, o panslavizme od Nemecka po Čínu odbíja posledná hodina. Dôvod? Opustenie starého sentimentu imperiálneho Ruska o expanzii svojej moci po celom slovanskom svete a objavenie potreby bojovať o svoju holú existenciu v súčasnom geopolitickom priestore. Čím viac bude Rusko mocnieť, tým väčšmi bude opúšťať slovanské krajiny a prestávať hájiť slovanské záujmy, pretože v slovanskom svete nenachádza ekonomických ani hospodárskych partnerov pre boj s Čínou, ale iba kovové závažia. Dnešné Rusko síce priamo neumiera, ale nemá silu vystupovať ďalej ako zjednotiteľ a patrón Slovanov, už ani ako imperátor. Rusko potrebuje silných spojencov, rovnocenných partnerov, aby si zachránilo svoju vlastnú existenciu.

Plynovody Nord Stream a South Stream sú existenčnými výkričníkmi pre celý slovanský svet – Rusko Slovanom odkazuje: „Buď sa už konečne zjednotíte a zmierite sami medzi sebou a so sebou a podáte Rusku partnerskú a nie žobrajúcu ruku, alebo zahyniete osamotení a bez nášho záujmu či povzdychu.“

Tak sa zdá, znovu nastáva Váš existenčný čas, Slovania, čas otázky medzi Léthém a Acheronom – bijú Vám posledné hodiny – buď sa na severe, východe a juhu Európy spojíte v rovnocenný zväzok sami, prihlásite sa k životu ako jedna duša miliónov tiel pripravená pomôcť Rusku v boji proti Číne a arabskému svetu, alebo väčšina nášho sveta zahynie bez duše pod cudzími vládami.

Rusko teda naozaj opäť hrá kľúčovú rolu v osude slovanského sveta – ale zdá sa, že úplne inú, dalo by sa povedať až diametrálne odlišnú, než by menší Slovania vôbec mohli čakať a ruskí veľkohubí imperialisti dokázali vôbec nahlas vysloviť – Boľšaje Rusko potrebuje aj nás menševických Nerusov!