Diletantizmus modernej „vedy“ ohľadom rasy

magazín 21. století21. století je český populárno-vedecký časopis, ktorý publikuje články z rôznych vedeckých oblastí. Kedysi som ho odoberal a keď som sa nedávno prehrabával jeho staršími výtlačkami, padol mi do očí článok, na ktorom som sa „bavil“ už pred vyše tromi rokmi (21. století, január 2006, str. 46). 21. století časť svojho obsahu venuje otázkam čitateľov, na ktoré odpovedá (ide asi o najzaujímavejšiu rubriku). Jeden čitateľ položil síce politicky nekorektnú, ale vedecky legitímnu otázku: „Líšia sa nejak ľudské rasy, čo sa týka kvality génov? Mám na mysli inteligenciu, prispôsobivosť prostrediu, morálne vlastnosti...“

Citujem odpoveď redakcie (nie je podpísaná nikým konkrétnym):

    „Najprv musíme uviesť, že antropológovia i genetici sa zhodujú v tom, že ľudské rasy z prísne biologického hľadiska ani neexistujú. Nová štúdia, ktorú teraz zverejnila americká revue Proceedings of the National Academy of Science, potvrdila, že rasa človeka sa neodráža v jeho génoch. Brazílski a portugalskí vedci sa pri rozsiahlom skúmaní zamerali na Brazíliu. Táto veľká krajina je povestná veľmi pestrým spektrom populácie. Žijú tam ľudia európskeho, afrického a indiánskeho pôvodu. Skúmali najprv 20 mužov zo severného Portugalska a rovnaký počet z ostrova Sv. Tomáša na západnom pobreží Afriky. Pritom zistili desať genetických variácií, ktoré spoľahlivo odlišovali obe skupiny. Žiadna z nich však nemala nič spoločné s farbou kože alebo vlasov. Prekvapenie vedcov čakalo pri skúmaní samotných Brazílcov. Zistili, že tí, ktorí sa jednoznačne označovali za belochov, mali v priemere 33 % génov indiánskeho a 28 % afrického pôvodu. Rovnako ľudia označovaní za černochov mali skoro polovicu génov neafrického pôvodu. Ako bádatelia dodávajú, ich štúdia jasne ukázala, že v Brazílii je farba kože len slabým ukazovateľom afrického pôvodu.“

Odpovedi možno vytknúť nasledovné:

  • Prečo sa porovnávanie rozličných rás skúmalo v Južnej Amerike, ktorá disponuje jedným z najzmiešanejších obyvateľstiev na svete? Nie je pre komparatívne účely lepšie porovnávať dve zjavne distinktné, homogénne populácie (napr. Nórsko a Stredoafrická republika)?
  • Mnohé vedúce autority na rasové výskumy (J. P. Rushton, M. Levin) vymedzujú rasy v zásade podľa geografického pôvodu: čo by zodpovedalo pojmom „indiánske gény“ či „africké gény“ používaným autormi tejto štúdie.
  • Ignorácia veľkého množstva literatúry, ktorá spracúva rozdiely medzi rôznymi ľudskými rasami. Odpoveď ani len nespomína ich existenciu a prezentuje akoby univerzálny konsenzus medzi vedcami, že rasy neexistujú a nelíšia sa medzi sebou. Takýto konsenzus však neexistuje (prinajlepšom existuje v mainstreamových médiách a v rámci politickej korektnosti).
  • Uvedený výskum skutočne dokazuje len to, že v Brazílii sa pôvodné ľudské rasy domiešali natoľko, že sami rasovo zmiešaní jedinci sa nevedia spoľahlivo identifikovať ako členovia určitej skupiny, čo je ale logické. Nevypovedá o tom, že rasa celkovo by bola irelevantným parametrom.
  • Zameriava sa len na genetický výklad rasy, pričom čitateľ ju mohol ponímať v inom zmysle. Jednoducho ho mohlo zaujímať, či sú etnickí Afričania v priemere inteligentnejší ako etnickí Európania. Aj spomínaný výskum evidentne rátal s existenciou takto vymedzených skupín, a čitateľa mohol zaujímať (a zjavne aj zaujímal) rozdiel medzi nimi. (Zaujímavé je, že existencia etník nebýva spochybňovaná, hoci nie sú vôbec presne definované.)
  • Otázka bola smerovaná aj na „kvalitu génov“ pri vlastnostiach ako inteligencia či morálny charakter. Najmä pri inteligencii existuje veľké množstvo štúdií potvrdzujúcich vzťah medzi génmi a inteligenciou (napr. výskumy jednovaječných dvojčiat), odpoveď sa však o nich vôbec nezmieňuje.

Ešte zopár slov k parametru rasy ako takému. „Rasa“, ako aj každý všeobecný pojem, v empirickom svete fyzicky neexistuje a je v zásade len konštruktom, ktorý zaviedol človek. Podobne neexistuje žiadna presná definícia „človeka“, „slona“, ale ani „auta“, „pera“ či „počítača“: pričom nikto nespochybňuje existenciu objektov, ktoré by boli zaraditeľné do spomínaných kategórií. Kritériom pri hodnotení pojmu je nie jeho reálnosť, ale skôr užitočnosť a výpovedná hodnota, ktorú má.

Rasa – hoci nikdy nie je definovaná presne – je úplne legitímny a uznávaný faktor členenia u zvieracích živočíšnych druhov a donedávna aj u človeka. (Stačí si prelistovať nejakú prírodovednú encyklopédiu a človek si všimne, aké nepatrné rozdiely sú medzi niektorými rasami zvierat.) Len za posledné desaťročia sa začína rasa spochybňovať, a to len u človeka: už toto nasvedčuje, že sa tak deje pod politickým tlakom. Podľa mňa je dokonca celkom pravdepodobné, že keby sa rasy skutočne nelíšili v schopnostiach (len vo vonkajšom výzore), tak by nikdy k spochybňovaniu kategórie rasy u človeka neprišlo – tak, ako sa nespochybňuje existencia etník.

Zdieľať
Hnaný Joomlou! |
© Beo.sk | Píšeme pre vás od roku 2004.