 Na portáli diva.sk sa už dávnejšie objavila poviedka Milovanie s orientálnym krásavcom. Keďže jedna z mojich aktivít je aj sledovanie propagačných tendencií rasového miešania, poviedku som si prečítal. Plný znechutenia nemôžem nereagovať.
Autorom je akási „Hétera“. Obsahom poviedky je príbeh ako si Lívia začala četovať s moslimom zo Sýrie a keď následne dorazil na Slovensko, užila si s ním sex, o akom sa žiadnej žene ani nesníva. Opisu detailov ich sexu je venovaná väčšina obsahu chorej poviedky.
Takto opisuje autorka arabského aktéra: „On bol však iný. V prvom rade neobyčajne krásny. Mal zelené oči, ktoré vyrážali dych a telo Zea jej nedalo spávať už pekne dlho. Tú prekrásnu tvár by mohol pokojne prepožičať najprestížnejšej módnej značke, ktorá by sa mu dozaista patrične odmenila. Predstavoval úplnú kalokagatiu.“
Lívia vloží celú dôveru do Majda na základe intenzívnejšieho četovania za pomoci webkamery. Keď sa prvý krát naživo stretnú na letisku, idú hneď na Líviinu chatu, kde vstupom cez dvere automaticky začal sexuálny scenár od bozkávania, cez sprchu, orálny sex až po klasický sex. Aj bez dohovoru dochádza k vyvrcholeniu na brucho.
Autorka poviedky opisuje Majda ako ideálne pozorného milenca, o akej sa ženám ani nesníva: „Nebolo to také, aké si to vysnívala. Bolo to totiž mnohonásobne lepšie.“
Z fikcie späť do reality
Poviedka je nielenže čistou fikciou, ale najmä nereálnym bludom. Máloktorý Arab má také európske prvky ako zelené oči. Ešte menej ich je s prekrásnou tvárou, ktorú by mohli „pokojne prepožičať najprestížnejšej módnej značke“. Po pravde, nie je mi známy žiadny taký jedinec, no je pravda, že tieto homosexuálne brandže bojkotujem.
Čo sa charakteru fiktívnej Lívie týka, tak žena, ktorá na prvej schôdzi s niekým lezie do postele bez akejkoľvek ochrany, a v tomto prípade dokonca s inorasovým cudzincom, je (snáď mi to čitatelia odpustia), jednoducho, kurva.
Reálny obraz Arabov je tiež úplne iný. Pokiaľ Arabi dvoria žene a nebodaj európskej, väčšinou sa správajú ako handry a nechali by so sebou aj utierať fekálie. Táto intenzita sebaponižovania je ešte väčšia, pokiaľ ide o blondínu. Tento jav sa nedá vnímať inak, než dôkaz toho, že takíto Semiti sami seba považujú za rasovo menejcenných. Objekt dvorenia dokážu zahrnúť takým terorom komplimentov, že pokiaľ žena nemá dostatok rozumu a osobnej suverenity, takému nátlaku skôr či neskôr podľahne. Zvlášť, keď sa tu a tam pridá nejaký ten komplexík menejcennosti. A tie majú väčšinou ženy na rozdávanie, všakže?
Celé toto arabské divadlo sa mení, keď dotyčný získa na ženu „papier vlastníctva“. Zo submisívneho baránka, ktorý celý čas vyzdvihuje objekt dvorenia do bohémskych výšin, sa zrazu stáva niekto, kto určuje pravidlá – a žena musí poslúchať. To je pre takéto ženy ešte ten lepší koniec.
39 % žien v Turecku telesne týrajú ich manželia alebo druhovia. Z toho 15 percent Turkýň trpí sexuálnym násilím.
Pejoratívne a expresívne skonštatované: tak ako je väčšina mužov uslintanými úchylnými prascami, tak je väčšina žien naivnými sliepkami. Preto mnohí muži nechajú so sebou manipulovať len za odmenu sexu, ale za hlúposť a naivitu prítomnú u žien sa platí oveľa, oveľa väčšia daň.
Kazuistikami tých horších „daní“ je vysiata kategória multikulturalizmus na tomto portáli. Znásilnenia, vraždy, únosy detí, násilie, zničené existencie, utrpenie a smrť. Nech sa páči. Jedinci splodení z rasového miešania trpia celý život nevyjasnenou identitou, čo im spôsobuje zriedka vyslovené traumy v menšej alebo väčšej miere. Nevedia sa druhovo zaradiť a nikto ich nepovažuje za svojich.
Žijeme v dobe, kedy je napr. architektmi úpadku degenerovaný ideál krásy. Čo najviac zmachlené dievča hraničiace s poruchou anorexie a zároveň veľkými (prípadne silikónovými) prsiami predstavuje dnes ideál krásy. Samozrejme, žiadna bežná žena to nedosahuje. Keďže propagácia takýchto Barbie srší zo všetkých vizuálnych podnetov, ženy ľahko naberajú komplexy menejcennosti. Nabúrané sebavedomie im veľmi ľahko dokáže zdvihnúť muž, ktorý ich zahŕňa preexponovanými komplimentmi od rána do večera. Túto stratégiu mnohí aj využívajú, aj keď je zjavná jej bezcharakternosť.
Pokiaľ chceme zachovať rasovú pestrofarebnosť tohto sveta, musíme brániť všetkým predpokladom vzniku rasového miešania. V tomto humanistickom kontexte mi podobné poviedky prídu maximálne nevhodné. Navyše, vymývaním mozgov svojim čitateľkám ich nasmeruvávajú na cestu, že si odnesú tie spomínané horšie dane.
Kto by mal záujem si poviedku prečítať celú, tu je:
http://www.diva.sk/zakazane-ovocie/eroticke-poviedky/milovanie-s-orientalnym-krasavcom/
Diskutuj k téme: Ako by mal vyzerať ideálny partner? |
Kalendár