Inštitút ľudských právPred vyše rokom vyletela na slovenské „mimovládkové“ nebo ďalšia hviezda – Inštitút ľudských práv (IĽP). Skupina ľudí okolo bývalého predsedu Amnesty International Slovensko, Petra Weisenbachera, sa po personálnych a ideologických nezhodách rozišla so svojou „materskou“ organizáciou a založila si svoju vlastnú. Popri svojej kontroverznej činnosti sa Inštitút teší obľube viacerých masmédií, politikov a dokonca aj politických strán. Cieľom tohto článku je poskytnúť širokej verejnosti často opomínané skutočnosti o Inštitúte ľudských práv a osobách, ktoré za ním stoja.

Otec zakladateľ – Peter Weisenbacher: aktivista alebo extrémista?

Ústrednou postavou a výkonným riaditeľom IĽP je Peter Weisenbacher (1980), označovaný v médiách ako občiansky aktivista a občasný novinár. Má za sebou zaujímavú kariéru: absolvent informačnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (od roku 2011 s titulom PhD.), v rokoch 2006 až 2010 predseda Amnesty International Slovensko, v rokoch 2010 – 2012 člen Výboru pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť na Úrade vlády SR a občasný novinár vo viacerých printových médiách.

Jeho najvýraznejšou verejnou aktivitou je nepochybne jeho angažovanie sa v oblasti ľudských práv. Tu sa však naskytá významný rozpor. Weisenbacher totiž celkom otvorene prezentuje svoje nenávistné názory voči každému, ktorý nesúhlasí s jeho názormi v určitých témach. Taktiež je známy svojím opovrhovaním slovenským národom (je autorom týchto slov: „Slováci sú malý a úbohý národ, nezaslúžia si nič lepšie ako majú“), sám je židovského pôvodu.

Mnohé jeho vyjadrenia by sa skôr hodili do úst extrémistu ako slovutnému ľudskoprávnemu aktivistovi, za akého je označovaný. Posúďte sami:

FEMEN Karl Marx FEMEN

Podobných obrázkov a vyhlásení od Petra Weisenbachera by sa dalo doložiť omnoho viac, svojimi extrémne proticirkevnými a protikresťanskými názormi, pri ktorých sa neostýcha prihlásiť k násilným, vulgárnym a vraždy požadujúcim podujatiam, sa vôbec netají. Otázne však je, či by mal mať takýto človek prístup do médií ako „ľudskoprávny aktivista“ a nemali by sa ním zaoberať úrady, ktoré majú boj s extrémizmom v náplni práce, najmä ak uvážime, že za nenávistné fotky na sociálnej sieti bol nedávno odsúdený mladý Zvolenčan na šesť mesiacov odňatia slobody.

Podobný prípad je aj Weisenbacherova pravá ruka v IĽP Robert Mihály, ktorý sa v minulosti angažoval v ľavicovej extrémistickej organizácii Priama Akcia, o ktorej sa píše v Správe o plnení bezpečnostnej politiky v oblasti extrémizmu za rok 2008 – práve v čase, kedy v nej pôsobil aj Mihály.

Súvislosti a prepojenia

Ako to už pri mimovládnych organizáciach býva pravidlom, ani táto nie je žiadnym samorastom, ale opiera sa o podporu zo strany politikov, médií alebo medzinárodných organizácií. IĽP nebol vybudovaný, tak povediac, na zelenej lúke, ale jeho etablovaniu pomohli najmä kontakty Petra Weisenbachera v tzv. treťom sektore a v niektorých parlamentných politických stranách.

Okrem kontaktov na liberálnych politikov z bývalej pravicovej koalície (2010 – 2012), ktorý dopomohli vyhlásenému ľavičiarovi Weisenbacherovi do vyššie zmieneného výboru pri Úrade vlády SR, je dnes najvýznamnejšie napojenie IĽP na ľavicovú frakciu strany SMER-SD. Podľa informácií, zverejnených na sociálnej sieti Facebook, získal IĽP v priestoroch na Karpatskej ulici č. 2 v Bratislave (budova bývalého kina YMCA) od nadácie Intenda, ktorej predsedom správnej rady je Michal Kaliňák, súčasný hovorca Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu a blízky človek Dušana Čaploviča. V správnej rade tejto nadácie, ktorá disponuje nemalými finančnými a materiálnymi prostriedkami dosiaľ neznámeho pôvodu, je aj Karol Klobušický, niekdajší kandidát do parlamentu za Komunistickú stranu Slovenska. Úzke prepojenie IĽP s ľavicovým krídlom SMERu dokazujú aj vrelé vzťahy s marxistickým teoretikom a poslancom SMER-SD Ľubošom Blahom, ktorý často pozýva predstaviteľov IĽP do svojej poslaneckej kancelárie. Treba spomenúť aj to, že IĽP získal v auguste 2012 grant od Hlavného mesta SR Bratislavy na realizáciu projektu „Ľudské práva sa nás týkajú – filmový a diskusný klub pre mladých Bratislavčanov“. Je pravdepodobné, že za tým sú väzby na ľavicového bratislavského primátora Ftáčnika (zvolený s podporou SMER-SD), ktorý sa dlhodobo teší podpore zo strany Weisenbachera a spol.

Nadštandardné mediálne pokrytie poskytuje IĽP hlavne denník Pravda, denník tradične blízky SMER-SD, ktorý od roku 2010 patrí spoločnosti Florena, a. s., súčiastke finančnej skupiny J&T – tej J&T, proti ktorej tak radi Weisenbacher a spol. vystupujú (iba naoko?). V Pravde pravidelne vychádzajú články predstaviteľov IĽP: Petra Weisenbachera, Aleny Krempaskej a Roberta Mihályho, rovnako pravidelne a obsiahlo Pravda informuje o všetkých aktivitách IĽP.

Činnosť a aktivity IĽP

Okrem očakávateľných aktivít pre ľudskoprávnu organizáciu, ako sú protesty za prepustenie aktivistu Bradleyho Manninga a ukončenie trestného stíhania Juliana Assangeho, sa IĽP angažuje aj v inom druhu aktivít. A to nie v presadzovaní alebo obraňovaní ľudských práv, ale v ich potláčaní, čo poznamenal tiež novinár Juraj Hrabko v októbrovej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy.

IĽP sa totiž aktívne zasadzoval za trestnoprávne obmedzenie slobody slova v prípade tzv. homofóbnych výrokoch, napríklad vyjadrenie poslanca Kuffu o tom, že homosexualita je choroba, by malo byť podľa Petra Weisenbachera trestné. Rovnako sa treba zmieniť aj o tom, že IĽP prostredníctvom svojho výkonného riaditeľa žiadal pri magistráte hlavného mesta Bratislavy zákaz zhromaždenia a pochodu „Spoločne za slušný a bezpečný život“, ktorý bol zorganizovaný primárne na podporu terorizovaného Oskara Dobrovodského. Obmedzovanie slobody slova a slobody zhromažďovania teda patrí k agende tejto „ľudskoprávnej“ organizácie.

Najvyššiu mieru kontroverzie však vyvolalo zverejnenie obrázku z dielne IĽP, ktorým je povýšené akési „právo na bývanie“ nad vlastnícke právo v súvislosti s udalosťami v Krásnej hôrke. V praxi ide o popretie základných práv vlastníkov pozemkov, na ktorých stoja nelegálne rómske osady. Takíto vlastníci teda podľa IĽP nemajú právo sa dostať k riadnemu užívaniu svojich majetkov. Je možné, že tieto názory pramenia z marxistického zamerania predstaviteľov IĽP?

Čierne stavby

Sumár

Inštitút ľudských práv teda zjavne nie je klasickou ľudskoprávnou organizáciou, ktorá sa snaží o maximum ľudských práv a základných slobôd pre všetkých. Naopak, IĽP chráni účelovo práva niektorých, pričom práva iných, najmä osôb s rozdielnym názorom, potláča. Pripusťme, že toto paušalizujúce zhodnotenie nemusí mať všeobecnú platnosť, ale nepochybne reprezentuje časť postojov IĽP, v ktorého vedení sa nachádzajú osoby s extrémistickými názormi, resp. pochybnou minulosťou. Chceme upozorniť slovenskú verejnosť na potenciálnu nebezpečnosť tohto združenia, ktorá vzrastá vzhľadom na to, že aktivity tejto organizácie sú financované aj z verejných rozpočtov.

Ak sa ti článok páčil, môžeš ho zdieľať na sociálnych sieťach.

Zaujímavý projekt