Bratislava 17. mája 2006 (TASR) – Francúzska nadnárodná vodárenská spoločnosť Veolia Voda bude zabezpečovať dodávky vody v Banskobystrickom a Popradskom kraji. Veolia tak bude najbližších 30 rokov dodávať vodu pre približne 950 000 obyvateľov a 750 obcí, čím získa zhruba 20 % slovenského vodárenského trhu. Na susednom českom vodárenskom trhu ma približne 45 % podiel.

Áno, je to tak, vážení, boli sme predaní. Za vodu, za prítok aj za odtok už platíme mamutej nadnárodnej spoločnosti Veolia Water. Je to ďalší dôležitý posun v globalizácii sveta, posun k totalitnej svetovláde. Spoločnosti ide nielen o zisk, ale aj o totálnu kontrolu obyvateľstva a o strategické ovládnutie zdrojov vody, ktorá sa v 21. storočí stáva jednou z najvzácnejších surovín. Dochádza k ďalšej postupnej demontáži demokratického zriadenia, smerujeme ďalej k spoločnosti, v ktorej občan už nemôže nič zmeniť a stáva sa bezmocným nástrojom vládnúcich síl.

Veolia Water je súčasť Veolia Environnement, najväčšej spoločnosti zaoberajúcou sa enviromentálnymi službami na svete s produktom 36 miliárd dolárov ročne. Spoločnosť do roku 2003 bola súčasťou Vivendi Universal, od roku 1853 do roku 1998 ako Compagnie Générale des Eaux (Compagnie Générale d´Entreprises Automobiles).

Veolia Environnement vlastní v holdingu ONYX aj dánsku firmu MARIUS PEDERSEN, zabezpečujúcu u nás likvidáciu komunálneho odpadu. Cez švédsku Connex Transport sprivatizovala bratislavskú mestskú hromadnú dopravu. Je 50% vlastníkom EuroLines, najväčšieho autobusového prepravcu v Európe. Cez holding Dalkia spolu s Electricité de France prevádzkuje na Slovensku dodávku tepla.

Od roku 2003 prešlo vlastníctvo vodovodov a kanalizácií zo štátu na mestá a obce. Stredoslovenská vodárenská spoločnosť v máji 2006 predala prevádzku spoločnosti Veolia Water. Za predaj môžme ďakovať hlavne primátorom a zástupcom veľkých miest, lebo tie majú v spoločnosti najväčší podiel. Mesto Banská Bystrica vlastní 85%. Spoločnosť Veolia (predtým Vivendi) je vo svete známa svojimi korupčnými škandálmi. Aj tentokrát podplatila zástupcov miest až do výšky niekoľko desiatok miliónov korún, aby zradili svoj ľud.

Pripomína to situáciu spred 150 – 200 rokov, keď americké spoločnosti skupovali pôdu od indiánskych náčelníkov za pár bední ohnivej vody. Skorumpovaní opití náčelníci predávali to, čo im nepatrilo a zapredávali vlastný ľud do vyhnanstva a k strate slobody.

Čo môžeme urobiť? Kto môže, nech si vykope na dvore vlastnú studňu a nech si tam zriadi latrínu a hnojisko. Veď tak žili naši predkovia po stáročia. Tuším sa vraciame v čase dozadu? Iným riešením je spojiť svoje sily a vybudovať si spoločné zariadenia vo vlastníctve ľudí, ktorí ich používajú. V takýchto miestnych komunitách a v spoločnom vlastníctve spoločných prostriedkov je svetlá budúcnosť sveta. Takúto spoločnosť preferoval aj Mahátmá Gándhí a mnohí iní, ktorým išlo o skutočné blaho ľudstva. Takáto spoločnosť je skutočne šťastná, neovládnuteľná a nezotročiteľná. Jedinou podmienkou jej fungovania je medziľudská vzájomnosť, teda aby sa ľudia dokázali spojiť ku konštruktívnej spolupráci a prestali sa hádať medzi sebou. Toto je skutočná spolo-čnosť, lebo tam funguje spolupráca a čnosť úcty jedného k druhému. Toto je skutočná demo-kracia, lebo tam si ľudia naozaj vládnu sami. Iná možnosť nie je, už len dívať sa na postup svojho ďalšieho zotročovania alebo sa stať žoldnierom zotročovateľov a nechať sa prekvapiť, kam až ľudská nehanebnosť môže zájsť.

Z duchovného pohľadu sa jedná len o vonkajšiu prezentáciu stavu nášho vnútra. Primátori, ktorí nás zradili, to sú naše vlastné myšlienky, ktoré sa zapredávajú zisku namiesto spravodlivosti. Tí, ktorí prebrali nad nami moc, to sú naše vlastné nekontrolovateľné žiadosti. Drahá voda, elektrina a plyn, to je naša výsledná bieda, náš nedostatok pravej vody života a pravej energie života. Nedokázali sme byť jednotní sami so sebou a s princípmi života, lásky a spravodlivosti, preto sme boli predaní do otroctva žiadostivosti. Naša žiadostivosť nás ovládla a budeme draho platiť za všetko, až kým sa nevrátime sami k sebe a k svojej pravej podstate, k skutočnému Bohatstvu.

Všetko sa to tak malo stať, totalitná svetovláda nás prebúdza k uvedomeniu si vlády nad sebou samým. Naša bezmocnosť je východiskom k nájdeniu zmyslu života. Buďto budeme totálne ovládnutí alebo si budeme vedieť správne vládnuť sami. Priestor medzi tým akoby sa zmenšoval časom až na nulu.


Výber z tlače:

Svetová Banka a Medzinárodný Menový fond urobil v mnohých prípadoch pôžičky na privatizáciu služieb vody. Náhodný prehľad Medzinárodného menového fondu nám ukazuje, že zo 40 krajín má 12 pôžičky na privatizáciu vody. Najviac to platí o afrických krajinách, veľmi chudobných, ktoré ak sprivatizujú tento sektor, ceny vody pôjdu hore. V Afrike zomiera ročne 5 miliónov ľudí pre akútny nedostatok vody.

Prvá veľká vojna o vodu v tomto storočí sa uskutočnila v Bolívii, keď Svetová Banka odmietla poskytnúť 25 miliónovú pôžičku, pokiaľ tieto služby nebudú sprivatizované. Lenže keď tieto služby prebrala firma Bechtel z USA v meste Cochabamba, ceny vody sa zdvojnásobili. Ľudia vyšli do ulíc a začali štrajkovať a táto firma musela odísť. Firma sa začala súdiť s bolívijskou vládou o 25 miliónov.

V septembri 1999 získalo konzorcium Agua del Urnari, vedené spoločnosťou International Water, štyridsaťročnú koncesiu na distribúciu vody a na kanalizačný systém v Cochabambe, treťom najväčšom meste Bolívie. Pre jeho pol milióna obyvateľov vzrástli poplatky za vodu okamžite o dvesto percent. Po sérii protestov a policajnej represii, ktorej výsledkom bol jeden mŕtvy a niekoľko vážne zranených ľudí, sa ľuďom nakoniec podarilo prinútiť vládu, aby v apríli 2000 koncesiu spoločnosti odobrala. Mali šťastie. Ak sa podobný prípad stane o dva – tri roky, cesty späť už nebude.

Líder tohto konzorcia, spoločnosť International Water (IWT), sa na Slovensku podieľala na transformácii vodární a kanalizácií z vlastníctva štátu do vlastníctva obcí a miest v roku 2002.

V Budapešti zásobovanie vodou privatizovali v roku 1997 zmluvou, ktorá previedla správu podniku na francúzsku firmu Suez-Lyonnaise des Eaux. Až do polovice roku 1999 mestská rada odmietala navrhované vysoké odmeny pre členov vedenia podniku. Podpredseda budapeštianskeho Výboru pre údržbu mesta označil v decembri 1998 privatizáciu vodární a kanalizácií za chybu a o plánovanom zvyšovaní cien vodného a stočného sa vyjadril takto: ,,Bohužiaľ, dnes je už jasné, že vplyvné zahraničné spoločnosti nechcú investovať vlastný kapitál – naopak, vysávajú čo najviac peňazí z krajiny von... odmenami pre svoje vedenie odnesú z tejto krajiny toľko peňazí, koľko len môžu.“ A nielen vo forme odmien. Firma Vivendi (dnes Veolia) vlastní 49 percent Szegedi Vizmu, spoločnosti, ktorá prevádzkuje vodárne v maďarskom Szegede. Spolu s ňou bola založená aj špeciálna dodávateľská firma, ktorá má prednostné právo na všetky pracovné zákazky Szegedi Vizmu a v ktorej vlastní Vivendi 70 percent, Szegedi Vizmu platí tejto spoločnosti za výkony všetkých údržbárskych prác vysoký pevný ročný poplatok, čo umožňuje spoločnosti Vivendi využívať svoju dcéru na prečerpávanie veľkej časti zisku vytváraného Szegedi Vizmu.

V Plzni, podľa občianskeho združenia odberateľov vody, zaplatili tamojší obyvatelia za päť rokov pôsobenia spoločnosti Vivendi až o štyristo miliónov korún navyše pre neprehľadné hospodárenie vodární. Firma však ich tvrdenia popiera a odmieta preplatky vrátiť. V Brne vzrástli poplatky za vodu po privatizácii až na 60Kč za m3.

Tomáš Juříček a Radek Novotný z poradenské společnosti Compas Capital Consult (CCC) byli v létě 2003 členy meziresortní komise, kterou sestavilo Ministerstvo financí. Komise měla za úkol připravit pro vládu analýzu vztahů mezi obcemi a vodárenskými společnostmi. Firma CCC totiž roky poskytuje své rady právě obcím a městům a strategičtí investoři (Veolia, Penta) už dlouho zástupce CCC obviňují, že přitom kazí jejich plány. "CCC punktuje obce proti vstupu strategických investorů. Víme, že obcházejí obce a tvrdí, že strategický investor je chce jen okrást. Prostě kalí vodu." Strategickí investori svojho nepriateľa strategicky odpísali: V lete 2005 Veolia a Penta na nich podali žalobu, že chceli prijať úplatok 50 miliónov Kč.


Voda bude jedna z najvýnosnejších surovín nového tisícročia. Dodávka energie a plynu je riešená mnohostranne a má ďalekosiahly dopad, teraz sa rozpútal boj o trh s vodou. Bez súkromného kapitálu nemôže byť problém globálneho zásobovania vodou riešený (to je lož – M.R.). Preto apeluje IWF a Svetová banka na poľnohospodárov zo všetkých kontinentov. V "hre" sú traja najväčší "hráči" a to francúzsky koncern Vivendi (dnes Veolia), Suez a RWE. "Záloha", o ktorú v "hre" ide, je miliardový obchod. Pitná voda je veľký majetok. Viditeľný stúpajúci dopyt po vode predpokladá zisky a "výhry". Svetový trh pre súkromné podnikanie v oblasti vodného sektora podľa mienky expertov vzrastie v roku 2010 z 90 miliárd Euro na 450 miliárd Euro.

Európska Únia robí nátlak na rozvojové krajiny, aby predali vodné zdroje európskym spoločnostiam. Európske nadnárodné vodné spoločnosti ako Suez, Vivendi (dnes Veolia) a Thames majú záujem rozobrať verejný sektor pitnej vody v rozvojových krajinách.

Nestle vlastní asi 30 % výroby vody vo fľašiach. Danone kontroluje 15% trhu. Potom nasleduje Pepsi a Coca – Cola. V súčasnosti táto výroba predstavuje asi 22 miliárd dolárov.

Skryté používanie vody: Priemer vody (v litroch) potrebnej na výrobu jedného kila: zemiakov (1000), kukurice (1400), ryže (3400), kura (4600), hovädziny (42500). Voda sa vo svete používa takto: poľnohospodárstvo 70%, priemysel 22%, domáca spotreba 8%.

Predpovede hovoria, že v roku 2025 dve tretiny ľudí nebude mať prístup k pitnej vode. A je paradoxné, že mnohé spoločenstvá aj v tomto vidia príležitosť pre ekonomický rast. Fortune Magazine z mája 2000 píše: „Voda bude v 21. Storočí to čo bol olej v 20. Storočí. Bude to vzácna tekutina, ktorá bude rozhodovať o bohatstve krajiny.

Z internetu spracoval Milan Rusko


Články:

Podrobný popis spoločnosti Veolia Environnement vrátane jej zločinov: (anglicky)
http://www.citizen.org/documents/Vivendi-USFilter.pdf
http://www.foodandwaterwatch.org/publications/corporate-profiles/veolia/pdf
http://www.polarisinstitute.org/corp_profiles/public_service_gats_pdfs/veoliapdf.pdf

Kritika:
http://www.blisty.cz/art/12304.html
http://www.euractiv.sk/cl/124/2091/Transformacia-vodarni-a-kanalizacii-
--Skusenosti-so-sukromnymi-vodarenskymi-firmami-v-EU
http://www.svdcuria.org/public/jpic/water/sk.htm
http://www.priateliazeme.sk/cepa/index.php?id=120&level=3&x=16879
http://www.priateliazeme.sk/cepa/index.php?id=&level=&x=206313
http://www.slovakradio.sk/inetportal/slovensko/index.php?
page=showSprava&id=30575&lang=1
http://www.changenet.sk/?section=spr&x=69646

Veolia info stránky:
http://www.veoliavoda.cz
http://www.veoliaenvironnement.com/en/activities/water/

Korupcia:
http://www.againstcorruption.org/corruptionnewssub.asp?Organisationid=6007
http://www.againstcorruption.org/corruptionnewssub.asp?Organisationid=6009

Privatizácia:
http://mesto.sk/prispevky_velke/zilina/vivendienvironnemen1049799120.phtml
http://www.zivotpo.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=5606
http://mesto.sk/prispevky_velke/banskobystricky/
vodarenskesluzbybu1147240620.phtml?tlac=1
http://mesto.sk/prispevky_velke/banska_bystrica/vivendiwaterchcez1028291880.phtml
http://66.249.93.104/search?q=cache:8r0fANlPPWYJ:hd-dennik.maxo.sk/
index.cgi%3F2003.5.15%2Bpriloha:2000/12/8%2B12%2Bprint+%22Vivendi+
Water%22&hl=sk&gl=sk&ct=clnk&cd=10&lr=lang_sk

Iné:
http://www.blisty.cz/art/13230.html
http://www.slobodka.org/programs/ekonomika/2002/07/20020710162843.asp
http://www.mpsr.sk/slovak/aktuality/vivendi_water.htm?start
http://www.profini.sk/index.cfm?Module=Activeweb&Page=WebPage&s=9616
http://www.profini.sk/index.cfm?Module=Activeweb&Page=WebPage&s=9718
http://www.profit.cz/print.php?iArt=9145
http://www.antimon.gov.sk/article.aspx?c=113&a=406

Dokumenty:
http://www.massglobalaction.org/home/pdf/GlobalActionReport.pdf
http://www.tni.org/acts/wsf4water.pdf

Ak sa ti článok páčil, môžeš ho zdieľať na sociálnych sieťach.

Zaujímavý projekt