Väčšina ľudí si myslí, že nacisti sa obrátili proti dôveryhodnému spojencovi, keď zahájili operáciu Barbarossa, 22. júna 1941. V skutočnosti však Stalin plánoval útok na Hitlera skoro hneď v tom čase, ako uschol atrament na ich Pakte o neútočení.

Operácia Barbarossa predišla útok Sovietov len o „niekoľko týždňov“, hovorí Heinz Magenheimer, jeden z najrešpektovanejších rakúskych vojnových historikov.

„Wehrmacht vrazil priamo do stredu nesmierneho, útočného rozmiestnenia pancierových a motorizovaných jednotiek nahromadených na hraniciach.“ (Hitler's War: Germany's Key Strategic Decisions 1940 – 1945, 1997, str. 63)

Stalin povedal absolventom vojenskej akadémie dňa 5. mája 1941: „A teraz, keď sme sa stali silnými… musíme prejsť z obrany do útoku.“ Mal 9 miliónov mužov, 38 000 tankov a 22 200 lietadiel a predpokladal kontrolu nad Berlínom a väčšou časťou Európy v roku 1942.

Hitler si rýchlo uvedomil, že Stalin mal v úmysle mu vraziť dýku do chrbta, zatiaľ čo bol zamestnaný Britániou. Slobodomurár Churchill a Stalin mali po celú dobu tajnú dohodu. Stačí si prečítať pamäti Ivana Majského (sovietsky vyslanec v Londýne), aby sme videli, akí boli priatelia napriek tomu, že Sovieti mali s Hitlerom dohodu (o neútočení).

Evidencia o tajnej dohode Churchilla so Stalinom bola nájdená na palube britského lietadla, ktoré havarovalo vo Fínsku na ceste do Ruska. Fínske hlásenie z októbra 2005 nie je (samozrejme) viac k dispozícii na webe Liberty Forum.

Hitler bol oklamaný Stalinom a Churchillom. Ako ruská kampaň proti nacistom pokračovala, Hitler možno preto začal pomstu proti Židom, ktorých identifikoval ako finančníkov v pozadí. Likvidácia nezačala až do roku 1942, keď Hitler povedal: „Táto vojna neskončí ako si to predstavujú Židia, likvidáciou európskych árijských národov, ale výsledok tejto vojny bude deštrukcia židovstva.“ (Dwork, Holocaust: A History, str. 284)

Stalinovo vydieranie

Stalinova cena za pokračovanie v spolupráci zašla až k vydieraniu. Na Berlínskej konferencii v novembri 1940, Molotov požadoval veľké časti Balkánu, turecké úžiny (Bospor a Dardanely), Maďarsko a západné Poľsko.

Heinz Magenheimer hovorí, že operácia Barbarossa bola „nepochybne ovplyvnená“ týmto agresívnym postojom. Stalinove požiadavky „boli nielen pre Nemecko neprijateľné“, ale posilnili „presvedčenie, že Moskva predstavovala dlhodobú hrozbu“. Nemecko sa vzdalo pokusov priniesť ZSSR do „kontinentálneho bloku“ proti Veľkej Británii.

Magenheimer predpokladá, že Hitlerove konečné rozhodnutie napadnúť Rusko bolo urýchlené ruskou podporou protinemeckého puču v Juhoslávii v marci 1941. Stalin jasne „lovil“ v Hitlerovom močiari.

Už v roku 1939 Stalin sa pokúšal vytvoriť „Poľskú oslobodzovaciu červenú armádu“ z radov poľských vojnových zajatcov. Mali oslobodiť Poľsko od nacistov a vytvoriť komunistické Poľsko. Poľské odmietnutie spolupráce viedlo k zavraždeniu okolo 15 000 vojakov a dôstojníkov v Katynskom lese a okolí v apríli – júni 1940.

Prečo sa nedozvedáme alternatívne správy?

V roku 1990 Viktor Suvorov odhalil Stalinove plány vo svojej knihe „Ľadoborec“ (Icebreaker), ale bol považovaný za blázna. Magenheimer potvrdil, že Suvorov mal v skutočnosti pravdu, použijúc archívne materiály a výskum poglasnostskej éry.

Na Západe, samozrejme, nebolo počuť, že Stalin sa pokúšal nahradiť hegemóniu nacistov svojou vlastnou, pretože „strýko Joe“ bol náš spojenec a komunizmus bol dialektický model pre Nový svetový poriadok.

História je formou vymývania mozgov. „Program“ vyžaduje označiť Hitlera ako vraždiaceho maniaka so snahou vyničiť všetkých Židov a zmocniť sa vlády nad celým svetom. A tak zdiskreditovanie Hitlera môže byť prenesené na každého, kto oponuje sionistickej moci a kontrole nacionalistov, rasistov, nábožných, Palestíncov a „islamských fašistov“. Takto sme pripravovaní hrať našu úlohu v budúcej svetovej vojne.

Pohľad, ktorý nám ukáže slobodomurársku peňažnú moc (kontrolujúca Britániu, USA a ZSSR), plánujúcu zničiť Nemecko; a Nemecko, pravdepodobne, použijúc genocídu židovstva ako odplatu, prekáža tomuto programu.

Keď medzinárodné židovstvo „vyhlásilo vojnu“ Nemecku v roku 1933, neuvážilo, že pol milióna nemeckých Židov sa tým automaticky stanú „vojnovými zajatcami“. Samozrejme, väčšina európskych Židov sa stala len figúrkami v diabolskej hre.

Kniha Alexandra Solženicyna Dvesto rokov spolu (2003) o úlohe Židov v boľševickej revolúcii a po nej, sa tiež zaoberá kontrolou mozgov v holokauste. Dokumentuje neúmernú úlohu, ktorú hrali etnickí Židia v „ruskej“ revolúcii a nasledujúcej genocídy 60 miliónov Rusov za Lenina a Stalina.

Miera kontroly našich mozgov: táto práca autora, ktorý získal Nobelovu cenu, „bestseller“ v Rusku, nebola preložená do angličtiny. Toto sa musíme dozvedieť od Wolfganga Straussa, analytika nemeckého vydania, kde Solženicyn vysvetľuje ruský antisemitizmus citujúc dennú tlač. „Židovskí boľševici uchvátili a okupovali Sovietsky štát; boli vo vrcholných pozíciách Červenej armády. Sovietska moc bola zmenená na židovskú moc a Židia sledovali záujmy židovské, nie ruské.“ (str. 201)

Solženicyn poznamenáva, že Lenin mal tri dôvody vyzdvihnúť mladých sekulárnych, revolučne zameraných Židov na štátnu elitu, efektívne nahradiť cársku byrokraciu. Za prvé, kvôli smrteľnej nenávisti mladých Židov proti ruským tradíciám, nábožným rituálom, historickým pamiatkam, nenávisť proti všetkému ruskému a samotnému Rusku. Za druhé, ochota prekročiť posledné „tabu“ hranice morálky. A za tretie, ich pohotovosť fyzicky zlikvidovať „nepriateľa“.

Stalin poveril Židov s niektorými najohavnejšími prácami a potom vyhovel populárnemu cíteniu tým, že ich zlikvidoval. „Taký bol prípad vražedného kolektivizačného programu rokov 1928 – 1933, v ktorom figurovali mená prominentných židovských boľševikov. Stalin si bol dobre vedomý nenávisti, ktorú prechovávali mestskí Židia voči všetkému, čo sa vzťahovalo na ruských a ukrajinských sedliakov. Šírili teror, zabíjajúc sedliakov a ničili dediny, zapríčiniac hlad, ktorý si vyžiadal životy najmenej 6 miliónov Ukrajincov. Židovskí komisári vo funkciách protikulackého programu, ktorý sa rovnal genocíde, boli doslovne pánmi života a smrti.

A tak, zatiaľ čo mnohí Židia boli nevinné obete nacistického teroru, Židia – boľševici boli vykonávatelia teroru. Tento poznatok je, samozrejme, v rozpore s „antisemitizmom“ používaným na presadzovanie sionistickej politickej agendy a držať aj Židov „v zástupe“. Ako sa odvažujú sionisti obviňovať politických odporcov z „nenávisti“? Aké nečestné a naivné.

ZÁVER

Naša doba nám pripomína tridsiate roky 20. storočia, kedy ľudia žili v stálom strachu z prichádzajúcej svetovej vojny. Vojna bola v roku 1939 veľmi nepopulárna, ale našim „misleaderom“ (vodcovia, ktorí zle vedú – rozumej v Amerike a Británii) sa ju aj tak podarilo zorganizovať.

Amerika nemôže vyhrať konvenčnú vojnu na Blízkom východe a preto plánuje vojnu nukleárnu. Všetko je pekne pohromade pre urýchlenú akciu. „Iránsky“ útok na americkú loď; izraelský úder na iránske nukleárne zariadenia; „iránsky” (teroristický nukleárny) útok na izraelské alebo americké mestá; zavedenie stanného práva a diktatúra v Amerike. Kto verí, že Bush a Cheney nie sú tohto schopní? Úprimne povedané, z tohto prospektu som v depresívnom stave. Napísať historickú pravdu je jeden zo spôsobov, ktorým odporujem.

By HENRY MAKOW Ph.D. | 27. január 2007 | preklad: SITRA AHRA

Ak sa ti článok páčil, môžeš ho zdieľať na sociálnych sieťach.

Zaujímavý projekt